Úvod

Ahojte, v prvom rade by som sa Vám rada predstavila, moje meno je Silvia. Určite sa všetci pýtate prečo Selleene. Vzniklo to pri jednom filme, ktorý zbožňujem a volá sa Underworld. Je to o žene, upírke, ktorá chcela zmeniť svet. Bola síce upírka, ale tá myšlienka čo mala v sebe vo mne tak rezonovala, že som si ten nick prisvojila. Ona totiž verila, že sú si všetci rovní a ona dokáže zmeniť svet. Chcela som najprv vystupovať na instagrame úplne tak, aby nikto nevedel kto som. Pretože som si potrebovala overiť či má môj instagram blog zmysel a potenciál. Zatiaľ momentálne môj instagram účet mám niečo vyše roka. Bolo to také novoročné, minuloročné predsavzatie , urobiť niečo, čo ma bude napĺňať a bude pomáhať ľuďom. Toľko ku môjmu Nicku. A keď sme už pri tých menách u nás v rodine, asi by bolo na mieste sa Vám všetkých aj predstaviť. Ja sa volám Silvia, to už viete, môj starší syn je Peter, mladší syn sa volá Adrián. Máme doma fenku, volá sa Daisy, je to Cavalier King Charles španielka. Je to najúžasnejšie stvorenie na svete. Hovoríme jej naša princezná alebo kráľovna. Nakoľko ona sa správa ako jej Veličenstvo :) Vychcanosť, level milión, ale všetci jej to žerieme :) Potom máme jaštera, volá sa Iggy, je to agama bradatá, to je synov maznáčik, ale mojkáme ho všetci. A ešte máme andulku, ktorá sa volá Pipo. To je najväčší vychcanec v našej rodine. To prisahám. To sa tak nasmejeme. U nás sa poriadne nedá pozerať telka, pretože hneď začne škriekať. Neznáša sa hladkať, iba keď je chorý alebo si omylom vytrhne pierko, vtedy je to úplný maznáčik, inak strašne zobe. My sme ho našli, takže nám tak akosi prischol. Sedel u nás v záhrade, unavený, hladný a taký prítulný. A keď sa najedol, sa z neho vykľul ten asi najhorší anduliak na svete :) Aj sme mali možnosť ho darovať, ale všetci sme sa doma zhodli, že kto by nám tu asi tak liezol na nervy a vrieskal. Tak sme si ho nechali :) Máme ešte ryby. To je môj koníček. Milujem sa pozerať ako plávajú, je to lepšie ako pozeranie televízoru :)

A teraz Vám vyrozprávam príbeh ako to celé začalo. Ako som začala variť jogurty, začala kváskovať a diétne variť. Viete ako sa hovorí, že niečo dobré vždy vznikne z niečoho nie moc dobrého. Tak to bolo aj u nás. Ja vždy hovorím, že v každom zle je vždy aj kus dobra. Príbeh začal na jednej lyžovačke, kde mladší syn spadol a začal sa mi sťažovať na bolesť v boku. Mal vtedy 12. Viete ako sme my rodičia. Proste máme v hlave, tam niekde vzadu radar, šiesty zmysel, že toto nie je v poriadku. Už sa mi to potvrdilo raz v škôlke so starším synom, keď mi môj hlas hovoril, vezmi ho na pohotovosť, je to tak ako cítiš a vtedy mu to naozaj zachránilo život. Tak to bolo aj teraz, zasa s mladším synom. Išli sme na Kramáre a už na ultrazvuku som vedela, že to nie je dobre, stále som dúfala, že to bude nezhubné. Len aby ste mali predstavu. Viete si predstaviť aká veľká je ľudská oblička? Je veľká asi ako Vaša dlaň s prstami. No a toto bolo tak veľké a napojené na obličku. Bolo to bohužiaľ zhubné. Zrútil sa nám celý svet, dokázala som iba plakať. Lenže plač nepomôže a nič nezmení, iba vám berie energiu, ktorú tak neskutočne v týchto chvíľach potrebujete. Len ono sa to ľahko hovorí a ťažko koná. Ja som povedala, že som vtedy asi vyplakala všetky moje slzy, lebo potom som naozaj veľmi, veľmi dlhý čas vôbec nedokázala plakať. Ale bolo treba začať bojovať o život. Synovia sú odvtedy moji hrdinovia. Starší zostal sám doma a s mladším sme boli spolu v nemocnici. A on ani neplakal, ani nezúfal, len ma stále chlácholil. Mami, to bude dobre, uvidíš! Začali nám chemoterapie, lenže nezaberali, takže stanovená akútna operácia. Syn to ani na sekundu nevzdal, práve naopak. Podržal ešte aj mňa. A učenie si teda oddrel v posteli. A to už piaty deň po operácii bola pri ňom pani učiteľka a učili sa v posteli. Denne sa potom sám učil aj osem až desať hodín. A je stále vyznamenaný ako deviatak základnej školy. Miluje kresliť a teraz sa hlási na umeleckú školu. Snívali sme v posteli kam všade budeme cestovať keď to bude všetko OK. Do akých galérií pôjdeme, na aké miesta na Slovensku, kde sme ešte neboli, na aké miesta po svete. Robili sme si v hlavách sny a mapy. Máme zoznam doteraz, zatiaľ sa nám podarilo uskutočniť iba prielom Hornádu v lete a ostatné sny ešte čakajú na svoje vyplnenie, nakoľko covid situácia je aká je a so synom do lietadla si zatiaľ netrúfam kvôli nákaze. Ale verím, že čoskoro budeme môcť lietať a cestovať. Takže naše sny sú cestovateľské hlavne. Galérie, múzeá, príroda, vodopády, rokliny, rebríky, miesta po Slovensku, ktoré sme nestihli ešte prebádať, Londýn, Florencia, Miláno, Rím, Paríž, Japonsko, New York, Seychely, Srílanka, autom po talianskych mestečkách. Toto bol náš život v izbe v nemocnici. Snívať kam všade sa chceme ísť túlať. A syn navždy bude môj hrdina a navždy ním zostane a starší tiež. Mladší, že dokázal poraziť rakovinu, schudnúť o dve konfekčné veľkosti z XL na M, denne cvičiť, byť celý čas vyznamenaný v škole a byť stále mojim vzorom ako ísť za snami, na ktoré sme zabudli a zatvorili a zamkli do najhlbšej a poslednej zásuvky v stole. Starší zasa preto, ako to doma zvládal bez nás. Momentálne študuje na strojníckej fakulte. Mojim snom je písať a pomáhať ľuďom s alergiami. Aby mohli žiť plnohodnotný život bez obmedzení a to len zmenou jedálničku a pitného režimu. Objavovať radosť z varenia a pečenia a nájsť v tom celom zmysel, nakoľko jedlo je to čo nás robí nami a sny nás zasa robia tým kým sme. No ale späť ku tomu ako to pokračovalo. Po operácii nám začali v krvi vyskakovať rôzne hodnoty, ktorým som najprv nerozumela čo znamenajú. Tak som to všetko začala hľadať po internete. Čo sú to puríny, ako znížiť vysoký krvný tlak. Potom začala perepúť vyšetrení a zasa hospitalizácia a veľmi prísna diéta. Začala som študovať čo sú to puríny, čo najviac škodí, čo naopak prospieva. Skončili sme celá rodina na jednodennom workshope čo sa týka stravy a rakoviny, čo pomáha a čo škodí. Tento seminár nám zorganizovali z onkológie a som za to nesmierne vďačná. Prvé čo som začala bolo varenie domácich jogurtov kvôli probiotikám, pretože tie sú asi najprospešnejšie pre naše telo. Kváskovať som začala až neskôr, keď som zistila, že droždie je jeden z najhorších produktov na puríny a histamín. Začala som hľadať alternatívy. Začala kváskovať, zo dňa na deň, od nuly, z internetu, doslova pokus - omyl. Dočítala som sa, že kvások môžu aj purinici aj histaminici. Vtedy ešte nastúpil náš dobre známy covid. Kúpila som ražnú múku, jablká a založila kvások a začala skúšať. Podaril sa mi hneď a hneď sme boli naj kamoši. Náš kvások sa volá Janík. Začala som piecť každý deň po nociach. Len som zistila, že toto nie je cesta. Bola som potom unavená nerobilo mi to radosť. Tak som začala špekulovať ako na to. A napadlo ma mrazenie. Tak som kúpila malý mrazák a začala piecť cez víkendy. V piatok večer rozkvasy a sobotu som celú piekla a potom pomrazila na celý týždeň. A vyrobila som si postupom času z ražného kvásku pšeničný kvások, Lievito Madre. Volá sa Rita. A ku podivu, to sladké pečenie mi išlo hneď. Ale chlieb, to bola pre mňa výzva a musím sa priznať, asi viac ako rok. Potom som prišla na to, že to bolo v autolýze a začala som ju naozaj veľmi presne dodržiavať. Naučila som sa naozaj pokorne všetko vážiť a dodržiavať presne postupy. Toto si musíte dostať do krvi. Kvások je živý organizmus, reaguje na vaše nálady, na spln, na teplotu, na vlhkosť, na kŕmenie, na dodržiavanie hygieny, na všetko. Treba to tak brať. Kváskovanie je naozaj o pokore a naučiť sa, že nič sa nedá od oka, že keď nedodržím čo mám, výsledok bude vidno. Tu neplatí, že to ututlem alebo zmením. Meniť môžete potom meniť gramy, pomery múk, ingrediencie. Ale postupy presne musíte vždy dodržať a nepohnete sa bez digitálnej váhy a časovača. Pretože treba presne dodržovať aj časy pečenia. A naopak, zasa pri kvasení sa vôbec nemôžete riadiť časom, ale objemom cesta. Vždy musí zdvojnásobiť svoj objem. Veľmi mi to začalo vyhovovať, nakoľko sme týždne nemuseli do obchodu. Po čase som zistila, že kváskové pečivo mi veľmi prospieva pri mojej histamín intolerancii, vôbec ma nenafukuje a migrény ustupujú. Začala som študovať pravidlá pri purínovrej a histamínovej diéte a začala postupne tvoriť vlastné recepty. Asi po roku tvorenia som si uvedomila koľko ľudí trpí alergiami - intoleranciami a nevedia čo im môže pomôcť a čo im naopak škodí. Dala som si predsavzatie na Nový rok 2021. Založím si Instagram účet a začnem uverejňovať svoju prácu. Po roku som si uvedomila, že potrebujem aj blog. Blog kde budem uverejňovať moje články, postupy, postrehy, rady, vychytávky a recepty. Nakoľko veľa ľudí začalo pýtať rady, recepty, postupy a už som nebola schopná odpovedať každému osobne. Čo ma veľmi mrzelo. Začala som fotiť a postupne točiť aj videonávody. Web blog bola pre mňa riadna výzva. Začala som študovať ako založiť vlastný blog, kde nájsť doménu čo by mi vyhovovala. Veľa domén som vyskúšala, ale žiadna mi nevyhovovala. Až wix splnil moje predstavy do bodky. Začala som skúšať ako na to. Zasa to bol pokus - omyl učenie a výsledkom je, že ma tu teraz čítate. Trvalo mi to asi dva mesiace ho dať do takej podoby aby som naozaj bola spokojná. Takto začala moja cesta a dúfam bude pokračovať a pomôže ľuďom zlepšiť a skvalitniť život.

A aby ste vedeli o mne ešte viac, mám ešte zopár takých zamyslení sa za posledné roky, ktorými sa riadim. Prvé z nich povedala matka Tereza:

• Ak si pokorný, nedotkne sa ťa ani chvála, ale ani hanba, lebo ty vieš kto si.

• Jediné čo na svete dokážem zmeniť som ja. Tak ak chcem niečo zmeniť, musím začať od seba.

• Keď chcete v živote niečo dostať, musíte najprv dať.

• Všetko vo vesmíre je energia, tak by mal človek vždy zasiať iba to, čo by chcel v budúcnosti zožať.

• Ak sa ti nepáči čo počuješ, zmeň to čo hovoríš.

Vaša Selleene