Ozvena

Viete, len mi došlo, že svet je ako taká ozvena, čo do neho zakričíš, len to sa ti vráti. A je to každodenná cesta, po ktorej by sme sa mali snažiť stúpať tak, aby sme neohrozili ľudí, prírodu a svet okolo nás. Premýšľam kam sme sa to ako ľudstvo po tých storočiach dostali. Nebudem teraz polemizovať o politickom dianí vo svete, ale o úcte a láske a o zmene v každom z nás. Lebo každý máme kopu chýb a máme sa každý každučičký deň čo učiť a čo naprávať. Každý deň je o tom aby sme boli lepším „ja“ ako som bol včera. My ľudia sme pomaly začali zabúdať čo je slovo rešpektovať, vážiť si, poďakovať, milovať, odpustiť, základné ľudské práva a slobody. Preto nám táto zem začala ukazovať čím sme sa stali. Ničíme prírodu a myslíme si, že sa nebude brániť. Ukáže nám akú má silu a akí sme my ľudia malí. Treba začať naprávať čo sme napáchali. Na prírode a aj na systéme ako žijeme na tejto zemi. Tak si poďme povedať čo človek naozaj potrebuje ku tomu aby prežil, prežíval a žil šťastne. Na to aby prežil, potrebuje tekutiny a potravu a aby ho nikto a nič neohrozovalo. Ku prežívaniu už nám treba viac, potrebujeme zabezpečiť svojich blízkych a znovu jedlo a tie tekutiny a zázemie a bezpečie. Ale ku šťastnému životu človek naozaj potrebuje kus pokory, pokloniť sa prírode, ľuďom okolo nás, vzdať úctu priateľstvám a vážiť si to čo máme a nebažiť stále za tým čo nemáme, lebo vždy bude miliarda drobností, ale aj veľkých vecí, ktoré nemáme a túžime mať. Preto by sme sa mali zamyslieť nad tým, čo naozaj potrebujeme na šťastný život. Zabudli sme si vážiť úsmevy, pochvalu, úctu, vážiť si pokoj a ticho, vážiť si to, že máme mier, že svieti slnko alebo prší, že ráno vyjde slnko a večer keď zapadne, vidno mesiac a hviezdy, máme čo jesť, čo piť, kde spať, že sa ráno zobudíme, že môžeme dýchať a chodiť a vidieť a cítiť, milovať. Začnime si všímať svet okolo nás. Že to slnko tu nemusí byť každý deň a ani ten mesiac a hviezdy, nemusí tu byť ani dážď. Pretože nič v živote nie je samozrejmosť. Prestali sme si vážiť denne a všetko berieme ako samozrejmosť. Mali by sme sa naučiť, že nič nie je samozrejmosť a že naozaj všetko čo máme nie je len tak. Preto vyčarujme úsmev hocikomu koho stretneme, pomôžme ak je to v našich silách a ak nie je, tak aspoň neubližujme. Neuberajme nikomu jeho životný priestor, snažme sa žiť v tom svojom. Odpustime, lebo vieme, že to neťaží toho na koho sa hneváme, ale nás. Zožiera nás to dnu v duši. Odpustime aj sami sebe to, že sme nedokonalí, že máme svoje strachy a jazvy na duši, prepustime strach. Nechajme si narásť krídla a nenechajme sa spútať peniazmi a hmotnými vecami a strachom. Dovoľme si dýchať, nájdime si čas byť sami so sebou, nájsť seba. Opýtať sa po čom túžime, čo nás napĺňa a začnime to vedome robiť a uvidíme postupne, že deň za dňom bude náš život krajší, šťastnejší a nebudeme prežívať, ale začneme šťastne žiť. Vráťme sa do detstva a nájdime to čo nás robilo šťastnými, začnime tvoriť, vyrábať, plniť si detské sny. Môžu to byť úplné maličkosti. Lebo sny nikdy nie sú detinské, ani smiešne, ani absurdné, pokiaľ sú naše ozajstné a pokiaľ vieme, že ich naplnenie by nás urobilo šťastnejšími. Tak sa ponorme do nášho vnútra a zalovme tam po tom malom chlapcovi alebo dievčati čo snívalo a začnime tie sny plniť. Zapamätajme si, celý život je o pokore v nás. Hľadať chyby v sebe a nie v druhých. Čo mi vadí, zmeniť v sebe. Majme úctu ku prírode a ku sebe samým a tak bude tento svet lepším a my budeme šťastnejší. Svet potrebuje každého z nás! Svet a život nám uteká pomedzi prsty každú minútu, ktorú si ten život nevychutnávame. Naučme sa vedome, precítiť každý nádych a výdych a ďakovať ráno, že som sa zobudil a večer, že si mám kde ľaknúť a vyspať sa. Že vyšlo slnko, alebo že prší, že sú hviezdy a mesiac. Lebo zdravie, spánok, svedomie, úctu, pokoru, to si nekúpime v obchode, to je iba v nás. A neznamená to, že každému všetko dovolíme. To nie. Určime všetkým hranice, kde začíname my a kde končíme a ostatný priestor necháme pre druhých. Treba milovať sám seba natoľko, aby sme vedeli svoju hodnotu a svoje princípy. Verte, že takto môžeme každý jeden zmeniť svet ku lepšiemu. Život je nádherný a naša zem je krásne miesto, ktoré stojí za to ho zachrániť. Zachrániť pre naše deti a vychovať deti tak, aby sme si mohli povedať ku koncu života, že som odviedol dobrú prácu a moje deti vďaka mne budú mať o kúsok lepší život. Raz dávno som si prečítala slová, ktoré povedala matka Tereza a odvtedy sa snažím si ich povedať vždy keď ma niečo nahnevá, urazí, poteší, skrátka vždy. Tie slová sú: „Ak si pokorný, nedotkne sa ťa ani chvála, ale ani hanba, lebo ty vieš kto si.“ Vždy keď ma chytí smútok, alebo radosť alebo sa mi niečo nepáči, spomeniem si na tieto slová. Verte, že to veľmi pomáha. Narátam do desať, potom do dvadsať, potom aj do tridsať, otočím si zrkadlo a snažím sa na to pozrieť očami toho druhého. Až potom, keď vyhodnotím, že naozaj nebol v práve, konám. Preto ak chceme rešpekt, musíme rešpektovať, keď chceme úctu, musíme si ctiť, keď chceme lásku, musíme milovať, keď chceme dostávať, obdarúvajme. Aj maličkosti vedia zachrániť človeka. Nič v živote nie je zadarmo a vždy treba začať od seba. Lebo len toľko budeme žať, koľko sme zasiali a dokonca musíme zasiať oveľa viac. Pretože môže prísť zlé počasie, zlá úroda. Preto zasejme oveľa viac, lásky, úcty, rešpektu, ako plánujeme zožať a budeme potom milo prekvapení z úrody. Ale neočakávajme veľa, budeme potom sklamaní. Žime teraz, túto minútu, najlepšie ako vieme a každý deň sa s pokorou učme a to bude ten kľúč ku šťastnejšiemu životu. Pretože minulosť sú spomienky, tú nezmeníme a budúcnosť nevieme nijako ovplyvniť, vždy sa udeje len tak ako sa udiať má. Preto musíme žiť teraz, tento daný okamih, lebo len jedine ten vieme ovplyvniť. Tak nepremárnime ani minútu a žime! Tešiť sa z mála, vidieť a vážiť si čo mám a nezabudnúť ďakovať a nezabudnúť rozdávať. Lebo čím viac dávame, tým dostaneme viac. Lebo láska nepočká. Milovať môžeme len tu a teraz, čo bolo, z toho sa môžeme už iba poučiť, čo bude môžeme len hádať, ale to čo je teraz je naša devíza, naša výhra, tu môžeme zmeniť všetko! Môžeme obdarovať, môžeme pochváliť, môžeme odpustiť, môžeme všetko! Len to zobrať do vlastných rúk a zmeniť svet tým, že zmeníme seba!